Počas víkendu si záchranári vyskúšali vyhľadávanie pomocou štvornohých pomocníkov , zlaňovanie, či záchranu topiaceho.
Približne pred rokom založili v Považskej Bystrici Kynologickú záchrannú brigádu (KZB), ktorá patrí pod Kynologický Záchranný Zbor Slovenskej republiky. Členovia brigády sa zúčastňujú rôznych cvičení. Tentoraz pripravili s Dobrovoľným hasičským zborom Považská Bystrica jedno z nich, určené pre všetky zložky záchrannej brigády (hasiči, štátna polícia, kynológovia…).
Pod účasť na akcii sa podpísala chrípka, ktorá preriedila rady záujemcov. Išlo o všestranné cvičenie, ktoré začalo v piatok vyhľadávaním osôb v budovách s pomocou psov. Napokon využilo ponuku Považskobystričanov tridsať záchranárov s pätnástimi psami z celého Slovenska. – V prvom rade sme akciu pripravili pre kynológov, hoci sme pozvali aj ostatné zložky. Hľadali sme v priestoroch bývalých Považských strojární a v meste. Každý psík si musí najskôr zvyknúť na budovu a priestor, kde bude vyhľadávať. Nachádzali sa nej rôzne materiály, po ktorých sa bude pohybovať. Dlažba, betón, linoleum, neporiadok… Pes, ktorý nie je na ne zvyknutý, do objektu ani nevojde. Ak sa mu začne na nich pohybovať zle alebo šmýkať, dostane strach. K tomu tma a cudzie prostredie. Preto sme účelovo pripravili takéto priestory, aby si na ne psy zvykli. Schovali sme v nich figurantov, ktorý museli vyhľadať. Prvé vyhľadávanie sme pripravili počas dňa v piatok a v sobotu, keď bolo ešte svetlo, Ďalšie v sobotu večer, – povedal o prvom výcviku Slavomír Turčáni, veliteľ KZB v Považskej Bystrici. Podľa jeho slov nezáleží na plemene psa, ak sa má stať záchranárskym, ale záleží najmä na jeho výchove a povahe. Najskôr nasledovala topografická prednáška, na ktorej sa mohli účastníci výcviku dozvedieť o programoch, ktoré sú s rôznymi aplikáciami využívané počas akcií pri pátraní po nezvestných osobách. Dôležité je aj čítanie máp v teréne, v ktorom sa záchranári pohybujú. V sobotu začali bez psíkov, výcvikom záchrany topiaceho. Organizátori im sťažili podmienky. – Obliekli sme figurantov, aby bola ich záchrana identická s tou, ktorú by poskytli v prírode. Navodili sme atmosféru podobnú tej, ako keď niekto bezhlavo skočí do vody a snaží sa topiacemu pomôcť. Potom sa môže stať, že záchranár sa utopí a topiaci sa dostane na breh. Je jasné, že najskôr si treba vyzliecť „vrchný“ odev a vyzuť sa. Všetci mali možnosť vyskúšať si obe možnosti, – dodal S. Turčáni. Aby bolo všetko čo najviac vierohodné, pozval ako topiacich sa figurantov potápačov z Hippocampusu Martin. Tí sa vraj topili toľko koľko záchranári potrebovali. Súčasťou výcviku na plavárni bolo aj poskytnutie prvej pomoci. Ako ju poskytnúť a ako manipulovať s ošetrením. Bonusom bolo vyskúšať si potápačské techniky, napríklad dýchanie s pomocou automatiky,. Počas záverečného dňa sa presunuli k horolezeckej stene v lezeckej hale HK Manín. – Účelom bolo naučiť či vyskúšať si pre psov i psovodov lezenie s istením na umelej stene či zlaňovať aj psom. Pokiaľ psík nie je zvyknutý, má strach a preto h treba na túto možnosť taktiež naučiť. Hlavným účelom takýchto cvičení je spolupráca záchranných zložiek navzájom. Zvyknú si na seba, vedia čo môžu jeden od druhého čakať, čo kto z nich potrebuje pri vyhľadávaní, či záchrane. bez výcviku nebude práca v teréne taká dobrá, môžu vzniknúť zbytočné problémy. Keďže sme obklopení prírodou, pohrávame sa s myšlienkou pripraviť niečo podobné aj pre verejnosť. Ak si to človek vyskúša, alebo pomocou vidí, môže sa mu hocikedy hodiť, rovnako ako záchranárovi, – dodal S Turčáni. Na podobné akcie chodievajú nielen dobrovoľní záchranári, ale napríklad aj členovania štátnej polície. Dobrovoľníci vo svojom voľne náklady na školenia znášajú väčšinou sami, len aby mohli pomôcť druhým.
