Spolieham sa na psa, vidí nosom

Michal Dižka, psovod KZZ SR, strávil koncom júla horúci víkend v Rakúskom Stubenbergu, kde sa spolu so svojim psom Blackom (Chocholúšik z Kostiviarskej) zúčastnil ako prvý slovenský psovod medzinárodného testovania podľa IRO MRT v plochách. Vstupenkou k účasti je úspešne zložená najvyššia skúška podľa skúšobného poriadku IRO. Nemecký ovčiak Black je Mišov prvý pes s ktorým zbierajú nielen skúsenosti v záchranárskej kynológii, ale aj úspechy. Spomedzi takmer troch desiatok účastníkov patril k tým, ktorí túto náročnú certifikáciu zvládli.

Hneď v úvode by sme si mohli vysvetliť čo to vlastne je IRO MRT?

MRT je skúška reálneho nasadenia záchranárskeho tímu v zložení psovod a pes. Je to štandard, ktorý je nastavený medzinárodnou záchranárskou organizáciou IRO.  Nie je to klasická skúška, akú poznáme u skúšok záchranárskych psov. Neposudzuje sa poslušnosť, to sa berie ako samozrejmosť. Cieľom MRT je priblížiť sa čo najviac reálnej situácii, otestovať pripravenosť a schopnosť psovoda a psa pracovať v danom teréne kde je vysielaný. Ako keby sa ocitli v reálnej pátracej akcii. Platnosť MRT je 2 roky.

Ako sa môžem ako psovod na IRO MRT dostať?

IRO MRT je možné absolvovať v kategórii plocha alebo ruina. Vstupenkou na IRO MRT je úspešne zložená IRO skúška stupňa B v danej kategórii. Druhou podmienkou je absolvovanie kurzu prvej pomoci, ktorý musí obsahovať aj nácvik KPR. Medzi ďalšie podmienky patrí kompletná vakcinácia psa, čo je ale už viac-menej len formálna záležitosť a vek psa nesmie na prvú kvalifikáciu  presiahnuť 8 rokov. Spodná veková hranica nie je určená, avšak skúška stupňa B ktorá je podmienkou na IRO MRT je ohraničená vekovým limitom psa 20 mes.

Ako vyzerala tvoja príprava na MRT a čo všetko zahŕňala. Musel si na niečom extra popracovať, alebo sa venovať tomu viac?

Na MRT som sa prihlasoval už v roku 2020, ale nakoľko prišiel COVID-19 mnoho akcií bolo zrušených, medzi nimi žiaľ aj táto. S prípravou som ale začal skôr než som splnil podmienky a teda urobil B-čkovú skúšku. Aktívna príprava začala zhruba 2 roky predtým, v zmysle, že naše tréningy sme sa snažili nastaviť viac na spôsob MRT. Okrem toho som sa zúčastňoval na špeciálnych tréningoch v zahraničí. ,Tu sa predpokladá, že pes už pracovať, vyhľadávať osoby vie a tréning je orientovaný na prípravu nielen psa ale hlavne psovoda. Súčasťou prípravy bolo to že, som si vyskúšal prácu aj ako nepsovod. Bol som na tréningoch ako pomocník-pozorovateľ, kde som nasledoval iného psovoda a učil sa z jeho taktiky, z jeho chýb, sledovaním jeho psa a sledovaním aj samotného psovoda. Videl som veci ktoré, by som ako psovod so psom jednak nevidel, ale určite by som mnoho reakcií nevnímal.

Absolvoval si aj fyzickú prípravu?

Áno. Terény na MRT boli náročné hlavne z pohľadu členitosti terénu. Psovod by mal spĺňať isté fyzické predpoklady. Určite by tam nemal ísť niekto kto má handicap v podobe, že nevládze chodiť, alebo má iné zdravotné problémy, aby sa nestalo, že v konečnom dôsledku bude potrebovať pomoc práve ten psovod. Rovnako tak aj pes musí byť kondične fit. Aj keď ten na rozdiel od psovoda prejde kompletnou veterinárnou prehliadkou. Počas celého trvania IRO MRT je k dispozícii veterinárny lekár, ktorý kontroluje zdravotný stav psov a ak sa mu niečo nepozdáva je oprávnený tvoju účasť zastaviť. Očakáva sa, že pes bude pracovať nie hodinu, ale bude to viac hodín aj keď nie kontinuálne. Podľa štandardu IRO sa všetky pachové práce vykonávajú v rozmedzí 24 hodín. Pes musí vládať počas toho dňa pracovať za akýchkoľvek podmienok či je +30´C alebo práve husto leje. Určite je aj priestor na oddych, ale regenerácia psa je pomerne krátka.

Mal si pred nástupom na samotné IRO MRT z niečoho obavy?

O výkon svojho psa som obavu nemal, poznám ho a dôveroval som mu, že bude pracovať spoľahlivo a s plným nasadením. A to je to najdôležitejšie, dôverovať svojmu psovi, sme predsa tím. Moje najväčšie obavy boli z toho, ako to zvládnem ja. Ako zvládnem napr. preskúšanie z prvej pomoci psovi. Teóriu som ovládal, prax som až takú nemal…

IRO MRT testovanie je výberom tých najlepších z najlepších. Tento rok štartovalo 29 tímov, čo je pomerne dosť na tých pár dní. Ako prebieha testovanie? Na skúškach je zvykom napr. losovať poradie pretekárov, ako to bolo v tomto prípade?

Poradie sa nelosuje, je stanovené usporiadateľom, čo bolo tento rok rakúske RHVO. Každý účastník sa po príchode musí zaregistrovať, čiže dostaví sa spolu s psom do kancelárie na základni (RDC), kde sa odkontroluje či má všetko čo je predpísané podľa štandardu. Plná výbava, ktorú máš so sebou už pri registrácii zahŕňa oblečenie, vhodnú obuv, svetlo na nočné hľadanie, kompas, GPS, jedlo pre psa na 24hod., dostatok vody. Samozrejmosťou sú lekárničky, z toho jedna je pre psa. Druhým krokom je absolvovanie veterinárnej prehliadky. Odtiaľ sa presunie tím do vyhradeného priestoru a tam čaká až bude vyzvaný k práci na pridelenom pracovisku. Každú hodinu bol zverejnený rozpis, ktorá dvojica psovodov so psami bude nasledovať. Ja som si takto počkal celý piatok. Môj nástup bol plánovaný až ďalší deň ráno. Na miesto práce ma na 9tu ráno priviezli hasiči, ale bolo možné presúvať sa aj samostatne. Pred sektorom ma čakali dvaja posudzovatelia, ktorí mi povedali scenár čo sa odohralo. Nedali mi všetky informácie, keďže sa očakáva, že sa ako záchranár budeš pýtať. A pýtať sa tie správne otázky je kľúčové. Mnoho získaných informácii môže pomôcť v taktike psovoda a psa pri prehľadávaní sektora. Taktiež je to súčasť bodového hodnotenia. V prvom sektore mi bolo povedané, že spadol lietajúci balón. Dostal som na papieri poznačené GPS súradnice poslednej známej polohy transmitera balóna. Psovod musí vedieť súradnice prečítať a správne si ich zaznamenať do GPS tak, aby sa na to miesto dostal. Formát súradníc môže byť akýkoľvek. Je to jeden so spôsobov ako v praxi overiť či vie psovod narábať s koordinátami a či sa sám nestratí v priestore. Logické je, že začnem prehľadávať miesto kde balón dopadol, keďže je predpoklad, že tam bude najviac osôb, ktoré potrebujú pomoc. Darmo mám priaznivý vietor, ktorý by mi uľahčil prácu so psom. Ak začnete z iného miesta a podarí sa vám nájsť všetkých, neuspejete, pretože ste si zvolili nesprávnu taktiku. V reály sa predsa snažíte čo najskôr nájsť a zachrániť zranených ľudí. V mojom prípade sa prvá hľadaná osoba nájdená Blekom nachádzala práve do pár metrov od miesta dopadu balónu. Keby som postupoval inak, asi by som k nemu v rámci limitu došiel, ale ako záchranár viem, že najväčším nepriateľom pri hľadaní je čas.

Bol priestor vyhradený pre MRT účastníkov alebo bol voľne prístupný napr. hubárom, turistom?

Nie priestor bol dostupný komukoľvek. Čo vlastne u mňa potvrdila aj náhodná okoloidúca pani – turistka, ktorá išla krížom cez priestor určený na prehľadanie. Takže som sa jej išiel samozrejme opýtať, či niečo, niekoho nevidela alebo nepočula. Nemala pre mňa žiadne informácie, vlastne mi ani nerozumela, keďže som na ňu hovoril po anglicky. Až po ukončení práce mi bolo povedané, že pani nebola súčasťou scenára. Ale aspoň som získal body za to, že som ju neobišiel a radšej som si to preveril. Vlastne všetko čo sa dialo v sektore bolo brané do úvahy. Správanie psovoda, psa, spôsob komunikácie s nájdenou osobou, prípadne jej ošetrenie. Časový limit na jednom pracovisku je 60 minút a do tohto času sa zarátava nielen samotné prehľadávanie priestoru so psom, ale aj predstavenie scenára, zadávanie súradníc do GPS, kladenie otázok a stanovenie taktiky psovoda, ktorú oznámi posudzovateľom.

Mal si medzi jednotlivými prehľadávanými sektormi priestor na oddych?

Áno, po prvom sektore sme mali pauzu a na ďalšiu prácu sme nastupovali na obed. Opäť sme dostali scenár čo sa udialo a mal som si zvoliť taktiku. Taktiku je možné podľa potreby meniť, ale musel som zmenu ohlásiť aj posudzovateľom. Komunikácia s ostatnými zložkami, veliteľom zásahu a na MRT s posudzovateľmi je dôležitá súčasť záchranárskych prác. Psovod musí pôsobiť dojmom, že vie čo robí a to čo povie aj urobí. Je nevyhnutné aby psovod dokázal čítať svojho psa a vedel kedy jeho správanie indikuje, že má nález. Po skončení prehľadávania je zhrnutie kde psovod ukáže na mape posudzovateľom čo prehľadal, čo neprehľadal a dá odporúčanie pre ďalší tím čo by ešte mali/ mohli prejsť. Človek nikdy nevie koľko osôb má v sektore. Ten počet môže byť rôzny. Ja vždy nechám Blacka ísť, nech hľadá. Ja sa naňho spolieham. Pracuje samostatne, posielam ho iba na miesta kde vidím, že tam môže niečo byť ako kopa dreva a pod. na preverenie.

Môžeš si psa pochváliť alebo aj odmeniť keď nájde osobu v sektore?

Musíš odmeniť psa pri každom náleze. Veď ste tím a on si to odpracoval, odmena mu patrí. A je jedno či hračkou alebo jedlom. Môže to byť aj jedlo, ale podmienkou je aby to nebolo jedlo, ktoré sa tam rozsype. Treba si uvedomiť, že za mnou nastúpi ďalší psovod so svojím psom a určite nebude rád, keď mu jeho pes bude zbierať tvoje jedlo rozsypané okolo figuranta namiesto označovania osoby. Treba sa proste správať férovo. Ja som odmieňal loptou ako vždy.

Keď si skončil prehľadávanie v poslednom sektore dali ti posudzovatelia nejakú spätnú väzbu ako si dopadol?

Čiastkové hodnotenia práce tímu počas MRT sa neposkytujú, nevieš či si našla všetkých, či si postupovala správne a podobne. Na posledné hľadanie sme nastupovali v nedeľu v noci okolo 00:30 kde sa prehľadával 2,5km úsek  cesty po obidvoch stranách do hĺbky cca 10m. Výsledok našej práce mi nebol oznámený ani tu, ale nie preto že by to bolo v noci. Celkový výsledok, čiže uspel alebo neuspel sa oznamuje  až počas záverečného ceremoniálu, keď sú nastúpené všetky tímy. Medzi druhým hľadaním a tretím hľadaním sme museli ešte absolvovať praktickú prvú pomoc psovi, kde sme za účasti veterinára museli demonštrovať, že vieme podať prvú pomoc aj pri zranení psa. Predvádzali sme napr. fixáciu prednej laby pri zlomenine a zadnej laby pri krvácaní. Je potrebné venovať čas aj tejto príprave, aby som dokázal pomôcť svojmu parťákovi.

Aké boli tvoje pocity keď si v záverečnom hodnotení zistil, že ste to zvládli?

Pocity boli fajn. Aj nejaká ta slza vyšla. Pri odovzdávaní záverečných hodnotení totiž posudzovatelia hovorili, čo očakávajú aby psovod robil a čo nerobil. Ako som ich tak počúval hovoril som Blackovi a je to v keli lebo niektoré veci čo spomenuli, že nechcú tak sme robili. Vo veľa veciach sme sa našli. Síce rovnako sme sa našli v tom čo spomínali, že by chceli aby tím robil. Nečakal som úspech. Tak som si vravel, nič o rok ideme znova. No a v tom prišli a odovzdali mi certifikát so slovami: „a psovod zo Slovenska…“

Komu prvému si oznámil, že ste boli úspešní a pokorili IRO MRT?

V podstate nikomu a zároveň každému z mojich priateľov. Máme vytvorenú takú skupinu na sociálnej sieti, ktorej súčasťou je aj moja manželka Natálka a teda jeden z prítomných priateľov na odovzdávaní ma predbehol a zverejnil info o našom úspechu skôr než som si to vlastne celé uvedomil.

Čo by si poradil alebo odporučil psovodom záchranárom, ktorí sa chcú zúčastniť na IRO MRT? Na čom by mali pracovať?

V prvom rade asi popracovať na skúškach. Tam už je daná logická postupnosť. Bez získaných predchádzajúcich IRO skúšok sa IRO MRT absolvovať vlastne nedá. Život psa je 10-12 rokov a teda tlačí nás čas aby sa stihla celá tá príprava, ktorá k tomu patrí. Keď už tu B-čkovú skúšku mám aby som už bol aj na to MRT pripravený. Neuponáhľať to, ale ani nestrácať čas. Pri MRT je dôležité zabudnúť na šport. Je to simulácia reálu. Očakávania pri posudzovaní na skúškach a na MRT sú diametrálne odlišné a treba byť na to pripravený. Ak to psovod myslí vážne tak by som odporučil zúčastniť sa komerčných kurzov tzv. MRT Preparation. Sám som niekoľko kurzov absolvoval, ktoré sú na to zamerané.

Ciele do budúcna?

Príprava a účasť na ruinovom MRT v 2022.

V závere nášho rozhovoru sa spýtam, bol tam nejaký moment, ktorý ti utkvel v pamäti?

Bol som na mnohých skúškach, ale toto bolo moje prvé IRO MRT, a už len to, že som sa tam dostal, zažil si tú atmosféru a vyskúšal si to je skvelý zážitok sám o sebe, ktorý si budem určite dlho pamätať.

 

Posted in Nezaradné.